Keď som mala tri roky, bývali sme ešte u babky na dedine, na strednom Slovensku. Raz popludní, keď som sa zobudila a vyzrela z okna, zbadala som zvieratko,ako skáče po dvore.. Bola som malá a detská fantázia nemá hraníc, no ja som si istá, že to skackavé stvorenie bol klokan... Znie trošku čudne, no ja si za tým dodnes stojím, že som ho videla.. Vtedy som sa bála, že príde za mnou do domu, tak som zavolala na maminu, ktorá bola v letnej kuchynke (je to pri dome taký menši domček). Keď som jej to povedala, iba sa usmiala a povedala, že to sa mi zdalo,alebo to bol zajac, ktoré dedko chová. Nikto mi to dodnes neverí.

Prednedávnom mamina číatala nejaký článok v časopise a písalo sa v ňom, že malé deti sú schopné vidieť veci, ktoré dospelí neregistrujú. Keď však budú deťom stále hovoriť, že im neveria a že si vymýšľajú, deti túto schopnosť stratia....

Ak sa aj tebe stalo niečo podobné, napíš mi, zaujíma ma ma to!